Choď na obsah Choď na menu
 


Tajomstvo prekliatych - 3. kapitola

10. 9. 2018

3. Kapitola

 

Už ďalšie ráno bez otca. Bolo to iba obyčajné ráno až kým som nezačula náš zvonček. Bežala som po schodoch, pretože v kútiku duše som dúfala, že by to mohol byť práve otec. Bohužiaľ to bola iba poštárka. Mala iba jednu obálku adresovanú práve mne. Bola som dosť prekvapená, keď som si všimla od koho to je. Bola to obálka zo školy kde som chcela nastúpiť. Zdalo sa mi od nich milé, že mi poslali list s tým ako ma neprijímajú. To čo však skutočne stálo v liste mi doslova vyrazilo dych. Bol to papier, kde mi srdečne oznamovali že som sa na školu dostala a už za týždeň mám nastúpiť na internát. Nevedela som či sa mám tešiť alebo nie. Nevedela som totižto ako mám na túto správu reagovať. Vôbec som niečo takéto nečakala. Hoci som peniaze na školu mala, nevedela som či tam chcem ísť. Moja priorita teraz bol totižto otec. Už vyše mesiaca sa snažím zistiť čo sa mu stalo, lenže neúspešne. Dnes som sa konečne odhodlala ísť do otcovej izby a poriadne si ju poprezerať. Otec bol vždy obrovský tajnostkár. Chcela som zistiť adresu na starých rodičov. Dúfala som, žeby mi mohli aspoň nejako poradiť. Možno len predsa vedia niečo čo ja nie. Vzhľadom k tomu, že ja neviem absolútne nič by to nemusela byť úplná strata času. Pod posteľou som našla obrovskú krabicu. Neváhala som a otvorila som ju.  Boli tam rodinné fotky. Bol tam otec ešte ako malý a predpokladám, že to vedľa neho boli jeho rodičia. Ďalej som tam videla mamu, tiež ako malú s rodičmi. Zaujala ma však jedna fotka. Boli to otcovi rodičia, myslím že to bola ich svadobná fotka. Vzadu bolo na nej totižto napísané niečo skutočne zvláštne. „Prekliatie započína, svadba je dôkaz, nech sa stane, čo je v rukách najvyšších.“ musím uznať že ma to skutočne vydesilo. O akom preliatí to tam hovoria? Skutočne som si jednu chvíľu začínala myslieť, že nie sme iba obyčajný ľudia. A čím ďalej sa mi to iba potvrdzovalo. Z rozmýšľania ma vyrušil zaujímavý papierik. Bolo na ňom napísané telefónne číslo a iba krátky odkaz, že v prípade núdzi zavolať. Neváhala som a číslo som vytočila. Prosím, Bannerová.  ozvalo sa v telefónne. „Babi? “  opýtala som sa nesmelo. „Linda? Zlatko moje si to ty?“ takmer som odpadla. Skutočne to bola moja babka. A nazvala ma zlatko? Veď by ma mala neznášať. Nechápala som už vôbec ničomu. „Babi stalo sa niečo strašné, otec odišiel, proste zmizol. Ostala som tu sama už vyše mesiaca. Predtým mi povedal, že ma nechcete lebo som zabila maminku. Ja ničomu nechápem.“ rozplakala som sa. „Ššššš, zlatíčko kľud. Príď ku nám, zober si veci. Pošlem ti adresu. Všetko si vysvetlíme.“ upokojovala ma babka. Keď mi poslala adresu, takmer som odpadla. Veď je to predsa mesto kde mám nastúpiť na strednú. Bola som rozhodnutá sa pobaliť a zistiť všetko čo sa to tu vlastne deje.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Príbeh

(Sara, 11. 9. 2018 17:55)

Môžem sa opýtať. Je to fantasy príbeh? Či mám teda očakávať niečo nadprirodzené. Pretože zatiaľ to tak rozhodne vyzerá. A teda skutočne dúfam že to bude fantasy, pretože to vyzerá bombovo.

Re: Príbeh

(Admin, 11. 9. 2018 22:09)

Áno príbeh je fantasy. Čitajte ďalej a dozviete sa viac. Zajtra pridáme ďalšie dve kapitoly.

príbeh

(Monča, 11. 9. 2018 20:14)

Konečneee kedy bude dalšiaa? Už sa neviem dočkaať...

Re: príbeh

(Admin, 11. 9. 2018 21:56)

Už zajtra pridám ďalšie dve kapitoly.

Príbeh

(Nela, 11. 9. 2018 17:51)

Krásne, keby tu už bola celá kniha asi by som sa od mobilu neodtrhla. Kedy bude ďalšia časť?

Príbeh

(Lucka, 11. 9. 2018 17:47)

Jeej konečne nová časť, teším sa na ďalšiu.