Choď na obsah Choď na menu
 


Tajomstvo prekliatych - 1. kapitola

30. 8. 2018

1. Kapitola

 

    Život mi ubiehal neskutočne rýchlo. Ani som si nestihla uvedomiť a už som čoskoro slávila svoje pätnáste narodeniny. Teda presne ich budem sláviť zajtra. Nečakajte obrovskú oslavu, bude to iba súkromná párty mňa a môjho otca. Pravdou je, že vždy to bola párty iba mňa a môjho otca. Sme tu iba mi dvaja. Staráme sa jeden o druhého už od môjho narodenia. Matka totižto zomrela pri pôrode, doktorom sa podarilo zachrániť iba mňa. Starý rodičia sa po smrti matky s nami vraj prestali kontaktovať. Vraj zo smrti ich dcéry obviňovali mňa a môjho otca. A druhý starý rodičia sú už dávno mŕtvy. Otcova matka zomrela tiež pri jeho pôrode a jeho otec mal autonehodu ktorú neprežil keď mal otec pätnásť. Nemám žiadnych kamarátov som taký outsider. V škole som obeťou šikany. Ale mne to nevadí, zvykla som si že som vždy tá menej obľúbená. Pre všetkých som totižto iba dcéra toho divného chlapíka. V skutočnosti nikto nepozná ani moje celé meno. Dokonca ani učitelia. Ja ale svojho otca milujem, hoci sa o ňom šíria rôzne reči. Ľudia sú hlúpi a šíria reči ktoré vôbec nie sú pravdou. Hoci je pravdou že môj otec je divný, ale nie tak ako ho opisujú v mestečku. Pre nich je to iba muž, ktorý sa skrýva v tme. Dokonca tu boli aj reči o tom, že je to upír či vlkodlak. A to všetko iba kvôli tomu, že otec nemá rád svetlo. V dome máme neustále tmu, všade nám svietia iba svetlá sviečok. Ja zase naopak svetlo milujem, jediná izba v ktorej sa svieti je práve tá moja. Milujem krásne slnečné dni, zatiaľ čo otec výjde von iba keď je zamračené a prší. Ale aj napriek našim rozdielom sme tí najlepší kamaráti. Je to jediný môj kamarát a moja opora. A práve preto sa neskutočne teším na moju zajtrajšiu oslavu. Každý rok je to o tom istom. Otec mi pripravý lievance priamo do postele, potom si sadneme a hráme sa spoločenské hry. A na večeru si objednáme tu najväčšiu pizzu v meste. Milujem tieto dni. Toto bude rozhodne tá najlepšia oslava narodením. Blíži sa totižto koniec roka a ja som posledný týždeň v tej otrasnej škole. Potom nastupujem na strednú. Trochu ma mrzí, že budem tak ďaleko od otca. Zobrali ma totižto na športové gymnázium, problém je v tom, že je to dosť ďaleko a budem musieť bývať na internáte. Ale futbal je celý môj život, som v ňom skutočne dokonalá. A teraz si opäť ľahínam do postele a zo svojho nočného stolíka si vytiahnem svoj denník. Ako vždy si do neho načmáram pár viet.  Dnes je to iba v krátkosti, nemala som ničím zvláštny ani výnimočný deň. Napísala som si tam iba zopár viet o škole a mojich milovaních spolužiakov. Ľahínam si do postele a zaspávam s obrovskou radosťou na zajtrajší deň. To však ešte netuším, čo všetko ma čaká...

 

    

        

    

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

pokracovanie

(Nika, 2. 9. 2018 15:19)

Teraz som si vsimla ze je tu uz aj prvá kapitola nesmierne sa tesiiim :)