Choď na obsah Choď na menu
 


Tajomstvo prekliatych - 9. kapitola

Konečne ráno, postavila som sa z postele, vybrala si z tašky nejaké oblečenie, trochu som sa upravila a vybrala som sa do školy. Veľmi som sa bála, nemám rada nové začiatky, nemám rada ľudí, ani školu. Ľudia ma moc v láske nemajú, neviem prečo, ale tak to aspoň bolo na základnej škole. Teraz dúfam že to bude iné, ale nechcem si robiť zbytočné nádeje. Nechcem očakávať niečo, čo sa možno ani nestane, alebo čo je tak povediac nereálne. Prešla som veľkou školskou bránou. Pred školou bolo veľmi veľa detí. Bolo to tam plné. Takmer som ani nevidela pred seba. Aj v takomto dave som však nemohla prehliadnuť tie nebesky modré oči. Stál úplne hore, opretý o múrik a rozprával sa pravdepodobne zo svojou partiou, teda ďalšími piatymi chalanmi. Jeho oči blúdili po dave, snažila som sa pozrieť inam, ale presne vtedy jeho oči pristáli na tých mojich. Prekvapene sa na mňa zadíval. Premeral si ma a jemne sa usmial. Pokrútil hlavou a pohľadom sa opäť vrátil ku svojej partii. Absolútne netuším čo to malo znamenať, ale som z toho dosť zmetená. Tento chalan vo mne vyvolával veľmi divné pocity. Desilo ma, že som nevedela čo mal znamenať ten pohľad. Nemohla som tam však naďalej takto stŕpnuto stáť. Vydala som sa ku škole. Veľmi som sa snažila, aby som sa na neho už nepozrela. Obišla som ho a podarilo sa mi ho ignorovať, hoci som na sebe cítila jeho pohľad. Keby to bolo možné, tak by mi tým pohľadom určite vypálil dieru do srdca. Našla som svoju skrinku, vybrala som si z nej potrebné veci a začala som hľadať triedu. Blúdila som z chodby na chodbu. Nešťastne som sa pozrela na zem. A zrazu som cítila náraz. „Nevieš dávať pozor?“ vykríkla som, aj keď ten dotyčný pravdepodobne za to nemohol. „Ale, takže slečinka si jazyk neodhryzla, naopak ho má dosť veľký. A na kozmetickú som ťa zrejme tiež zle tipoval. Alebo si nebodaj znova zablúdila?“ usmial sa. „Zablúdila som, ale iba preto že neviem nájsť triedu,“ zašomrala som. „Ukáž,“ vytrhol mi rozvrh z rúk. Takže 1.A so Smithovou, poď za mnou ukážem ti to, je to úplne na opačnej strane, kým by si to našla, by dávno bolo aj po vyučovaní,“ zasmial sa a jemne ma chytil za ruku. Samozrejme som si ju hneď vytrhla z tej jeho, načo som si vyslúžila jemný úškrn. Blúdili sme chodbami a ja som už absolútne nevedela, kde sa nachádzame. Zrazu zastal a otočil sa ku mne. „Ja som inak Lucas, teší ma,“ usmial sa a pred sebou držal svoju ruku. „Kaitlin, a ešte raz ti ďakujem za ten včerajšok,“ jemne som sa usmiala. „Zamáličko, rado sa stalo. Len som sa o teba tak trochu bál, keď si tak rýchlo zdúchla,“ usmial sa a zadíval sa na zem. V tomto momente ostalo trápne ticho. Dívala som sa užasnuto na neho a nevedela som čo mám povedať. Musela som však už ísť na hodinu. „A tú triedu mi teda ukážeš?“ opýtala som sa. „Jáj jasné, je to hneď tu,“ ukázala na dvere pri ktorých sme stáli. Až vtedy som si uvedomila, že sme celý čas stáli pri dverách a z vnútra našej triedy sa na nás všetci dívali, ba priam zízali. Najviac však asi dievčatá, ktoré by ma pohľadom najradšej zabili a jeho by najradšej zjedli. „Ďakujem, zase, ahoj,“ rýchlo som mu zakývala a utekala do triedy. Keď som vošla dnu, všetci stíchli, neviem síce o čom sa rozprávali, ale mám pocit, že to bolo práve o mne a o Lucasovi. Jediné voľné miesto bolo vzadu pri jednej menšej čiernovláske. Zaujato ma sledovala. Vybrala som sa ku nej a milo som sa opýtala či si môžem ku nej sadnúť. Chcem si predsa aspoň tu spraviť priateľov. „Jasné, sadaj,“ zasmiala sa. Rýchlo som si sadla, nemohla som už vydržať všetky tie pohľady. „Ja som Samantha, ale volaj ma Sam,“ predstavila sa čiernovláska. „Kaitlin, teší ma,“ usmiala som sa. „Sam, nevieš prečo sa na mňa tak všetci pozerajú?“ musela som sa opýtať. „To myslíš vážne?“ vypleštila na mňa oči. „Prišiel ťa pred triedu odprevadiť Lucas,“ zasmiala sa. „Neprišiel ma odprevadiť, ani ho nepoznám, iba mi ukazoval triedu,“ ohradila som sa. „Výborne, to prosím ťa nikomu nehovor. Lucas nikdy a tým myslím skutočne nikdy nikoho neodprevadil až ku triede a nie to ešte nové dievča, ktoré absolútne nepozná. Lucas sa nezaujíma o mladšie ročníky. Nezaujíma sa o ľudí čo nevedia nájsť triedu. Je to školský playboy. Je to chalan, ktorého chce každá baba, on je však nedostupný. Má svoju partiu kamarátov a to je všetko. Moc sa s nikým nebaví. Nie je veľmi spoločenský tip. A hlavne v poslednej dobe je dosť utiahnutý,“ smutne sa usmiala. „A ty vieš toho toľko odkiaľ prosím ťa? Veď sme tu prvý deň, ja ešte ani neviem kde sú tu toalety,“ nechápala som, odkiaľ toho toľko vedela. „Milá Kaitlin, tieto baby tu vedia o všetkom. Už na zápise si všetko zisťovali. Ja tu mám staršiu sestru, ale oni to sú hotové špiónky a hlavne keď sa jedná o tých najkrajších chalanov,“ zasmiala sa. „Pane bože, tak toto bude hotové peklo,“ chytila som si hlavu do rúk a mala sa chuť rozplakať. Sem ja ale absolútne nebudem zapadať. Toto nie je miesto pre mňa. Ani sa nečudujem Lucasovi, že je taký utiahnutý. Ja na tom budem asi veľmi podobne.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Katka - príbeh

Znamená to, že tento krát tu bude príbeh pridávaný pravidelne? Bolo by to naozaj úžasné. Veľmi ma zaujal a moc sa teším ako sa to bude vyvíjať ďalej.

 

Mail list


Archív

Kalendár
<< február >>
<< 2019 >>
Po Ut St Št Pia So Ne
        1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28